Založ si blog

Poburujúca rezolúcia Európskeho parlamentu

Uznesenie Európskeho parlamentu o 80. výročí začatia druhej svetovej vojny a dôležitosti európskeho povedomia pre budúcnosť Európy.

 

Niekoľko poľských a s nimi aj iných europoslancov  navrhli nižšie uvedený paškvil. Bol prijatý. O intelektuálnej výbave a ignorácii histórie poslancov , ktorí zdvihli ruku za sa presvedčte sami. V druhej časti uvádzam komentár bulharskej novinárky k prijatej deklarácii. Našťastie má niekto aj iný názor. Mňa by ale zaujímalo čo na to naši „vlastenci“ ?

Postup v rámci schôdze

 

Postup dokumentu : B9-0098/2019
Predkladané texty :

B9-0098/2019

Rozpravy :

PV 18/09/2019 – 17
CRE 18/09/2019 – 17

Hlasovanie :

PV 19/09/2019 – 7.5
CRE 19/09/2019 – 7.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0021

 

<Date>{17/09/2019}17.9.2019</Date>
<NoDocSe>B9‑0098/2019</NoDocSe>
 157k  57k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>

 

<Titre>o 80. výročí začatia druhej svetovej vojny a dôležitosti európskeho povedomia pre budúcnosť Európy</Titre>

<DocRef>(2019/2819(RSP))</DocRef>

 

<RepeatBlock-By><Depute>Ryszard Antoni Legutko, Anna Fotyga, Tomasz Piotr Poręba, Dace Melbārde, Witold Jan Waszczykowski, Ryszard Czarnecki, Jadwiga Wiśniewska, Bogdan Rzońca, Anna Zalewska, Jacek Saryusz‑Wolski, Grzegorz Tobiszowski, Joanna Kopcińska, Elżbieta Rafalska, Joachim Stanisław Brudziński, Beata Szydło, Beata Mazurek, Andżelika Anna Możdżanowska, Beata Kempa, Patryk Jaki</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia  RC-B9-0097/2019

 

B9‑0098/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o 80. výročí začatia druhej svetovej vojny a dôležitosti európskeho povedomia pre budúcnosť Európy

(2019/2819(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 260(III)A z 9. decembra 1948 o genocíde,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2005 o šesťdesiatom výročí skončenia druhej svetovej vojny 8. mája 1945[1],

– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1481 z 25. januára 2006 o potrebe medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov,

– so zreteľom na uznesenia a vyhlásenia o zločinoch totalitných komunistických režimov, ktoré prijali viaceré národné parlamenty,

– so zreteľom na svoje vyhlásenie z 23. septembra 2008, ktoré sa týka vyhlásenia 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu[2],

– so zreteľom na Pražskú deklaráciu o svedomí Európy a komunizme prijatú 3. júna 2008,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme[3],

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie predstaviteľov vlád členských štátov EÚ o pripomenutí si obetí komunizmu z 23. augusta 2018,

– so zreteľom na správu Komisie z 22. decembra 2010 o pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami v Európe (COM(2010)0783),

– so zreteľom na závery Rady z 9. a 10. júna 2011 o pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami v Európe,

– so zreteľom na Varšavskú deklaráciu vyhlásenú 23. augusta 2011 pri príležitosti Európskeho dňa spomienky na obete totalitných režimov,

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska pri príležitosti 80. výročia podpísania paktu Molotov-Ribbentrop,

– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže pred 80 rokmi, 23. augusta 1939, Sovietsky zväz a nacistické Nemecko podpísali zmluvu o neútočení, známu ako pakt Molotov-Ribbentrop, a jej tajné protokoly, na základe čoho sa Európa a územia nezávislých štátov rozdelili na sféry vplyvu medzi dva totalitné režimy, čo pripravilo pôdu pre vypuknutie druhej svetovej vojny;

B. keďže v roku 2019 si pripomíname 80. výročie vypuknutia druhej svetovej vojny, ktorá spôsobila ľudské utrpenie nevídaného rozsahu a ktorá viedla k biede a okupácii polovice Európy na niekoľko desaťročí;

C. keďže ako priamy dôsledok paktu Molotov-Ribbentrop a následnej nemecko-sovietskej zmluvy o hraniciach a priateľstve z 28. septembra 1939 bola Poľská republika najprv napadnutá Hitlerom a o dva týždne neskôr Stalinom, čo spôsobilo stratu nezávislosti Poľska a bezprecedentnú tragédiu pre poľský národ, a komunistický Sovietsky zväz 30. novembra 1939 začal viesť agresívnu vojnu proti Fínsku, v júni 1940 obsadil a anektoval časti Rumunska (územia, ktoré neboli nikdy vrátené) a anektoval nezávislé republiky Litvu, Lotyšsko a Estónsko;

D. keďže pakt Molotov-Ribbentrop priamo porušil viacero medzinárodných noriem, zmlúv a dohôd vrátane Parížskej zmluvy z roku 1928, zmluvy o neútočení z roku 1932 podpísanej medzi Poľskom a ZSSR a vyhlásenia o neútočení z roku 1934 podpísaného medzi Poľskom a Nemeckom a medzinárodný mier nastolený Versaillskou zmluvou odsúdil na neúspech; keďže dôsledky tohto paktu medzi dvoma najbrutálnejšími diktátormi v modernej histórii poukazujú na význam historických udalostí pre súčasnú politiku;

E. keďže zmierlivý prístup Západu k totalitným režimom znamenal, že rozhodnutia sa prijímali bez konzultácie s krajinami strednej a východnej Európy, ako to bolo v prípade Locarna a Mníchova, čo bolo dôkazom bezmocnosti Západu zoči-voči týmto režimom; keďže to pripravilo pôdu pre uzavretie paktu Molotov-Ribbentrop, ktorý následne viedol k vypuknutiu druhej svetovej vojny;

F. keďže nacistické Nemecko a Sovietsky zväz politicky, hospodársky a vojensky spolupracovali so spoločným cieľom dobyť Európu a rozdeliť ju na sféry vplyvu, ako sa s tým počítalo v pakte Molotov-Ribbentrop;

G. keďže po porážke nacistického režimu a skončení druhej svetovej vojny niektoré európske krajiny dokázali začať s procesom obnovy a zmierenia, zatiaľ čo iné európske krajiny – ako priamy dôsledok Jaltskej dohody – zostali pol storočia pod sovietskou okupáciou a komunistickou diktatúrou, pričom im naďalej chýbala sloboda, suverenita, ľudské práva a bol im znemožnený sociálno-ekonomický rozvoj;

H. keďže napriek tomu, že zločiny nacistického režimu boli objasnené a potrestané v rámci norimberských súdnych procesov, stále existuje naliehavá potreba zvýšiť povedomie o zločinoch spáchaných komunistickými diktátorskými režimami, posúdiť ich z morálneho hľadiska a právne ich prešetriť; keďže zločiny dovtedy nevídaných rozmerov, ktoré spáchali nacistické Nemecko a Sovietsky zväz na miliónoch ľudských bytostí, ktoré viedli k zotročeniu mnohých ľudí a k zbaveniu ich základných a neodňateľných práv, sa kvalifikujú ako vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti;

I. keďže Európa nesmie zabudnúť na svoju vlastnú históriu; keďže treba podporiť komplexné pochopenie dejín Európy, ktoré je mimoriadne dôležité na to, aby sa zabránilo vzostupu totalitných režimov;

J. keďže v niektorých členských štátoch sú komunistické a nacistické ideológie zakázané zákonom;

K. keďže medzinárodné spoločenstvo musí v boji proti totalitarizmu držať spolu;

L. keďže pre európske krajiny, ktoré trpeli pod sovietskou okupáciou a komunistickými diktatúrami, znamenalo rozširovanie NATO po roku 1999 a rozširovanie EÚ od roku 2004 návrat do rodiny západných demokratických štátov, do ktorej patria;

M. keďže európska história 20. storočia je písaná a vykresľovaná prevažne z pohľadu Západu, a preto niektoré historické udalosti a s nimi súvisiace skúsenosti ľudí vo východnej Európe nie sú dostatočne známe;

N. keďže nevedomosť a podvedomé predsudky v historickej pamäti Európanov môžu vytvárať priestor tak pre krajne pravicový, ako aj pre krajne ľavicový extrémizmus; keďže proti skresľovaniu histórie treba účinne zakročiť;

O. keďže spomienky na obete totalitných režimov a uznanie a uvedomenie si spoločného európskeho dedičstva zločinov spáchaných komunistickými, nacistickými a inými diktatúrami majú rozhodujúci význam pre jednotu Európy a jej obyvateľov, ako aj pre budovanie odolnosti Európy proti súčasným vonkajším hrozbám;

P. keďže je tiež mimoriadne dôležité oceniť svedectvo a neochvejný postoj mnohých ľudí, ktorí sa proti tomuto útlaku postavili, ako napríklad rotmajster Witold Pilecki, ktorý aktívne bojoval proti obom totalitným režimom, dobrovoľne vstúpil do nemeckého nacistického tábora smrti v Osvienčime a ktorého v roku 1948 popravili Sovieti;

Q. keďže Európsky parlament vo svojom historickom uznesení o situácii v Estónsku, Lotyšsku a Litve[4], ktoré bolo prijaté 13. januára 1983 v reakcii na baltskú výzvu 45 štátnych príslušníkov z týchto krajín, odsúdil skutočnosť, že tieto predtým nezávislé a neutrálne štáty boli v roku 1940 po podpísaní paktu Molotov-Ribbentrop okupované Sovietskym zväzom a že ani počas mnohých ďalších rokov nedošlo k ich oslobodeniu;

R. keďže pred 30 rokmi, 23. augusta 1989, sa pri príležitosti 50. výročia paktu Molotov-Ribbentrop a spomienky na obete totalitných režimov uskutočnila tzv. Baltská cesta – demonštrácia, ktorá nemala obdoby a počas ktorej sa dva milióny Litovčanov, Lotyšov a Estóncov chytili za ruky, aby tak vytvorili živú reťaz siahajúcu od Vilniusu cez Rigu až po Tallinn;

S. keďže napriek tomu, že 24. decembra 1989 Kongres zástupcov ľudu ZSSR okrem ďalších dohôd uzavretých s nacistickým Nemeckom odsúdil aj podpísanie paktu Molotov-Ribbentrop, ruské orgány v auguste 2019 odmietli zodpovednosť za túto dohodu a za jej dôsledky, pričom v súčasnosti presadzujú názor, že Poľsko, pobaltské štáty a Západ sú skutočnými strojcami druhej svetovej vojny;

T. keďže vláda Ruska v súčasnosti nielenže neodsudzuje podpísanie paktu Molotov-Ribbentrop, ale ho aktívne opätovne zavádza ako prostriedok na obranu národa proti agresorom, čím vlastne prepisuje históriu a páchateľov pridružených zločinov zbavuje viny;

U. keďže pre Rusko sa stalo bežnou záležitosťou, že vo svojej oficiálnej rétorike odmieta zodpovednosť a z násilností obviňuje Západ, čím vytvára spoľahlivú propagandistickú základňu, o ktorú sa môže oprieť pri obhajobe skutočnosti, že nerešpektuje medzinárodné právo a pokračuje v agresii voči krajinám Východného partnerstva;

1. zdôrazňuje, že príčinou druhej svetovej vojny, najničivejšej vojny v dejinách Európy, bola neslávne známa nemecko-sovietska zmluva o neútočení z 23. augusta 1939, nazývaná aj pakt Molotov-Ribbentrop, a jej tajné protokoly, ktoré dvom totalitným režimom so spoločným cieľom dobyť svet umožnili rozdelenie Európy na dve sféry vplyvu;

2. pripomína, že nacistické a komunistické režimy vykonávali masové vraždy, genocídu a deportácie a zapríčinili straty na životoch a obmedzovanie slobody v nevídanom rozsahu, a pripomína otrasný zločin holokaustu, ktorého sa dopustil nacistický režim;

3. vyjadruje poľutovanie nad tým, že genocídy, ako bol holokaust, rozsiahle zločiny proti ľudskosti a rozsiahle porušovanie ľudských práv, ako napríklad masové deportácie z pobaltských štátov, Poľska a ďalších krajín, hromadné popravy ako zmasakrovanie poľských dôstojníkov v Katynskom lese a dôstojníkov lotyšskej armády v Litene, vytvorenie a fungovanie koncentračných táborov a gulagov, umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine, popretie základných práv na slobodu prejavu, slova a pohybu a mnohé ďalšie zločiny spáchané počas totalitného komunizmu sa riadne nevyšetrili a ani neposúdili v medzinárodnom meradle;

4. vyjadruje hlbokú úctu všetkým obetiam týchto totalitných režimov a vyzýva všetky inštitúcie a všetkých aktérov EÚ, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, že sa nezabudne na hrozné totalitné zločiny proti ľudskosti a systematické neprípustné porušovanie ľudských práv a že tieto skutky budú súdne stíhané, a aby sa zaručilo, že takéto zločiny sa už nikdy nezopakujú a že bolesť a nespravodlivosť, ktoré obete cítili, nikdy neupadnú do zabudnutia;

5. domnieva sa, že pripomínanie si hrôz minulosti nám dáva poznanie a silu postaviť sa tým, ktorí sa snažia o oživenie týchto ideológií, a tým, ktorí sa usilujú zbaviť tieto ideologické skupiny ich viny a zodpovednosti za zločiny; domnieva sa, že spomienka na obete nás núti presadzovať historickú spravodlivosť tým, že budeme pokračovať v skúmaní totalitného odkazu európskeho kontinentu a vo zvyšovaní povedomia verejnosti o ňom;

6. vyzýva vlády všetkých európskych krajín, aby poskytli morálnu a materiálnu podporu prebiehajúcemu historickému vyšetrovaniu totalitných režimov, pretože proti dezinformačným kampaniam a pokusom o zmanipulovanie historických faktov môžeme bojovať účinnejšie len vtedy, ak budeme konať koordinovane;

7. čo najdôraznejšie odsudzuje akty agresie, zločiny proti ľudskosti a masové porušovanie ľudských práv páchané totalitnými nacistickými a komunistickými režimami;

8. vyjadruje znepokojenie nad nárastom extrémistických krajne pravicových a krajne ľavicových hnutí v členských štátoch EÚ;

9. vyzýva všetky členské štáty, aby si 23. august pripomínali ako Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, a aby zvyšovali povedomie mladšej generácie o týchto témach zahrnutím histórie totalitných režimov a analýzy ich dôsledkov do osnov a učebníc na všetkých školách v EÚ;

10. okrem toho žiada, aby sa 25. máj (výročie popravy osvienčimského hrdinu rotmajstra Witolda Pileckého) stanovil za medzinárodný deň hrdinov boja proti totalitarizmu, ktorý bude vyjadrením úcty všetkým tým, ktorí bojom proti tyranii preukázali hrdinstvo a skutočnú lásku k ľudstvu, a ktorý budúcim generáciám takisto poskytne jednoznačný príklad správneho postoja, ktorý treba zaujať k hrozbe totalitného zotročovania;

11. vyzýva Komisiu, aby poskytla účinnú podporu projektom historickej pamäti a povedomia v členských štátoch, ako aj činnostiam platformy európskej pamäti a svedomia a aby vyčlenila primerané finančné prostriedky v rámci programu Európa pre občanov s cieľom podporovať pripomínanie si obetí totalitných a autoritatívnych režimov a pamiatku na ne; zdôrazňuje, že budúce generácie by mali mať prístup k faktickým vzdelávacím materiálom, ktoré kladú dôraz na strašné dôsledky nečinnosti zoči-voči závažnému porušovaniu medzinárodných právnych predpisov a noriem;

12. poukazuje na to, že hoci krajiny východnej a strednej Európy sa svojím vstupom do EÚ a NATO vrátili do európskej rodiny slobodných demokratických krajín, projekt európskeho mieru a integrácie nebude dokončený, kým sa všetky európske krajiny, ktoré si zvolili cestu európskych reforiem, ako Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko, nestanú plnohodnotnými členmi EÚ: len vtedy bude Európa úplná, slobodná, zjednotená a v mieri;

13. vyjadruje hlboké znepokojenie nad snahami súčasného vedenia Ruska skresľovať historické fakty a prikrášľovať zločiny, ktoré spáchal sovietsky totalitný režim, a považuje ich za nebezpečnú súčasť informačnej vojny vedenej proti demokratickej Európe, ktorý sa zameriava na rozdelenie Európy, a preto vyzýva Komisiu, aby proti týmto snahám rázne zakročila;

14. poukazuje na skutočnosť, že aj naďalej sa používajú symboly sovietskeho režimu na verejných priestranstvách a na komerčné účely, a pripomína, že viaceré európske krajiny zakázali používanie tak nacistických, ako aj komunistických symbolov;

15. zdôrazňuje, že zločiny spáchané totalitným komunistickým režimom ZSSR nemožno ospravedlniť ani zmierniť tým, že prispel k porážke nacistického režimu; zároveň zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby Ruská federácia prijímala právne predpisy, ktoré trestajú každého, kto sa pokúsi analyzovať udalosti druhej svetovej vojny z nového uhla pohľadu;

16. poznamenáva, že ponechanie pamätníkov a pomníkov velebiacich sovietsku armádu (ktorá tieto krajiny okupovala) na verejných priestranstvách (parky, námestia, ulice atď.) v niektorých členských štátoch vytvára podmienky na skresľovanie historických faktov o príčinách, priebehu a dôsledkoch druhej svetovej vojny;

17. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ruskej Dume a parlamentom krajín Východného partnerstva.

 

[1] Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 392.

[2] Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 57.

[3] Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 25.

[4] Ú. v. ES C 42, 14.2.1983, s. 77.

 

Posledná úprava: 18. septembra 2019

 

 

Reakcia bulharskej novinárky:

Bulharská novinárka: Západ odsúdil Československo k záhube. Európa sa mstí Rusku ako víťazovi v druhej svetovej vojne

123

Sofia 3. októbra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Sergey Melkonov)

 

Rezolúcia Európskeho parlamentu, v ktorej Sovietsky zväz prirovnávajú k fašistickému Nemecku, ukazuje, že Európa začína byť drzá, domnieva sa autorka bulharských novín Duma Velislava Dyrevová

 

Vosvojom materiáli autorka uvádza mnohéudalosti predchádzajúcej druhej svetovej vojny, naktoré Európa “predvídavo zabúda“. Jednou z mnohých takýchto udalostí je podpísanie Mníchovskej dohody v roku 1938 medzi Nemeckom, Talianskom, Veľkou Britániou a Francúzskom.

“Anglicko a Francúzsko, ktorých divízie vyzbrojili päťkrát lepšie a, ktoré mohli zneškodniť Hitlera, odsúdili Československo k záhube. [Britský premiér Neville] Chamberlain presviedča Hitlera, že “ten získa všetko bez vojny a bez omeškania“ <…>. Zo severu sa vrhajú na Československo Poliaci ako krvilačné hyeny (Churchill), z juhu ďalšie hyeny – Maďari, zo západu – Nemecko. Československo teraz nie je, je protektorát Čechy a Morava. Poľsko odmieta prepustiť sovietske vojská na pomoc Československu. Cesta k vojne je otvorená,” píše autorka.

Noviny tiež pripomínajú, že pred začiatkom druhej svetovej vojny pakt o neútočení podpísali s Nemeckom Anglicko, Francúzsko, Litva, Dánsko, Estónsko a Lotyšsko, ale vzniká dojem, že takáto zmluva existovala iba medzi Nemeckom a ZSSR.

“A teraz urobte čiaru. Zaškrtnite všetko vyššie uvedené. Vymažte to zo svojho vedomia. Nebolo to. Nič sa nestalo. Anglicko a Francúzsko nepodpísali rozsudok smrti Československu a tým celej Európe, Poľsko a Nemecko si nedelili Československo na časti spoločne s Hitlerom; Poľsko sa nestalo nesmrteľným ako “hyena Európy“, pretože zo seba robí nevinnú obeť; nie je žiadny anšlus [pripojenie Rakúska k Nemecku], nie je žiadna Guernika [bombardovanie španielskeho mesta Nemeckom počas občianskej vojny v roku 1937], nie je žiadny pakt proti Kominterne [v roku 1936 medzi Nemeckom a Japonskom], nie je žiadny Oceľový pakt [v roku 1939 medzi Nemeckom a Talianskom], nie je Mníchovská dohoda. Vôbec. Nikto nikdy neuzavrel žiadnu dohodu s Nemeckom. Iba Kremeľ,” uvádza sa v materiáli.

Európa tiež zatvára oči pred reakciou svetových vodcov tej doby, píše novinárka.

“[Оnа] zabúda, že 23. júna, deň potom, čo nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, budúci prezident Harry Truman vyhlásil: “Nech sa Rusko a Nemecko vzájomne zabíjajú čo najviac“.

“Zabúda, že druhý front otvorili až za 1079 dní po útoku Nemecka na ZSSR. 1079 dní “spojenci“ chladnokrvne pozorujú masaker organizovaný Hitlerom. Nakoniec Churchill trval na druhej fronte – nie kvôli “spojeneckej zodpovednosti“, ale pretože “Sovietske Rusko začalo byť smrteľne nebezpečné. Je potrebné okamžite vytvoriť nový front proti jeho bleskovej ofenzíve, aby ruskí barbari zostali pokiaľ možno čo najďalej na východe,” píše Dyrevová.

Podľa autorkinho názoru Európa, ktorá považovala pakt Molotova–Ribbentropa za príčinu začiatku vojny, pritom aj naďalej podporuje nacistické prejavy v európskych krajinách.

“[Ona] rešpektuje a povzbudzuje nacistov práporu lotyšského Waffen SS, ktorí ničia ulice Rigy. Zhromaždenie ultrapravice z celého sveta v Blaiburgu, ktorá oslavuje chorvátskych nacistov, “ustašovce“ a ich führera Anteho Pavelića, ktorý zostal v histórii ako rozparovač Balkánu. Oslavy pri Narve na počesť preživších nacistov 20. estónskej divízie SS. A samozrejme – samozrejme! – banderovcov, ktorí vykonali neonacistický prevrat, <…>, vyhlásila novinárka.

Podľa autorkiných slov Európa touto rezolúciou iba ukazuje vzťah k sebe samotnej.

“Európa, presnejšie povedané, európski pravičiari začali byť drzí vo svojej divokej snahe vyrovnať skóre s Ruskom. Ako pomsta víťazom v druhej svetovej vojne. Takáto Európa vedie samovražednú vojnu proti sebe a svojej minulosti. Ako by sa za ňu hanbila. A má na to dôvod,” uzavrela autorka.

Pre rezolúciu O dôležitosti európskej pamäte pre budúcnosť Európy 19. septembra hlasovalo 535 európskych poslancov, proti bolo 66, zdržalo sa hlasovania 52 účastníkov. Z poslancov Európskeho parlamentu, ktorí zastupujú Bulharsko, hlasovalo pre 11 ľudí, traja boli proti, jeden sa zdržal hlasovania a dvaja poslanci neboli prítomní.

Falošné tituly slovenských homeopatov

01.07.2020

Plagiátorstvo je odsúdenia hodný jav. Nielen v akademickom svete. Chcem upozorniť na veľmi nebezpečný jav, ktorý môže byť na Slovensku vážnou hrozbou pre liečenie a zdravie. Liečiteľstvo a alternatívna medicína sú na Slovensku doma. Niektorí tomuto spôsobu liečby veria , iní ho zatracujú. Naša krajina nemá stanovený legislatívny rámec kto môže a kto nemôže [...]

Kríza slovenskej homeopatie

05.06.2020

Nadpis je zavádzajúci , pretože „slovenská“ homeopatia neexistuje. Klasická homeopatia ako dielo nemeckého lekára Samuela Hahnemanna je základ a návod. Existujú ale rôzni vykladači, moderní „teoretici“ , ktorí sa na Hanemannovom objave priživujú a tvrdia, že modernizujú. Skúste si vo fyzike predstaviť modernizáciu Einsteina… V čase dnešnej [...]

Prečo veľvyslanec Migaš porušil disciplínu?

15.05.2020

Na slávnostnej prehliadke 9.mája v Minsku sa zúčastnili dvaja veľvyslanci z krajín EU – slovenský a maďarský. Ostatní vraj “ pre epidémiu corony“ pozvanie neprijali. Zdanlivo jednoduchý dôvod. Migašovi sa ešte oficiálne vyčíta, že nekoordinoval svoj postup s MZV. Možno… O týchto dôvodoch možno informovať , ale aj pochybovať. Ak pre odmietnutie [...]

Marek Krajčí

Dobrovoľný test? Zabudnite. Štát vás môže zavrieť doma aj tak

19.10.2020 22:34

Test na koronavírus - povinný alebo dobrovoľný? Minister zdravotníctva Marek Krajčí naznačil, ako by vláda mohla tento problém obísť.

počítač, informačné technológie, vírus, hacker,

USA obvinili členov ruskej vojenskej rozviedky z útokov na širokú škálu cieľov

19.10.2020 22:20

Obvinenie sa však netýka zasahovania do amerických volieb v roku 2016.

pocasie-20-10-2020

Rána ponuré, ale deň pekný. Kde je na to šanca?

19.10.2020 19:00

Rána nebudú najkrajšie, môžu byť hmlisté a ponuré. Na niektorých miestach sa však vyčasí tak, že deň bude pekný.

vlk, vlky, zvieratá, les, predátor

Minister životného prostredia Budaj je za určenie nulovej kvóty na lov vlka

19.10.2020 17:47

V utorok zasadne pracovná skupina.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 7
Celková čítanosť: 27968x
Priemerná čítanosť článkov: 3995x

Autor blogu

Kategórie