Miloslav Haas

B9-0098/2019

PV 18/09/2019 – 17
CRE 18/09/2019 – 17

PV 19/09/2019 – 7.5
CRE 19/09/2019 – 7.5
Vysvetlenie hlasovaní

P9_TA(2019)0021

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>

<Titre>o 80. výročí začatia druhej svetovej vojny a dôležitosti európskeho povedomia pre budúcnosť Európy</Titre>

<DocRef>(2019/2819(RSP))</DocRef>

<RepeatBlock-By><Depute>Ryszard Antoni Legutko, Anna Fotyga, Tomasz Piotr Poręba, Dace Melbārde, Witold Jan Waszczykowski, Ryszard Czarnecki, Jadwiga Wiśniewska, Bogdan Rzońca, Anna Zalewska, Jacek Saryusz‑Wolski, Grzegorz Tobiszowski, Joanna Kopcińska, Elżbieta Rafalska, Joachim Stanisław Brudziński, Beata Szydło, Beata Mazurek, Andżelika Anna Możdżanowska, Beata Kempa, Patryk Jaki</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

</RepeatBlock-By>

Uznesenie Európskeho parlamentu o 80. výročí začatia druhej svetovej vojny a dôležitosti európskeho povedomia pre budúcnosť Európy

(2019/2819(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 260(III)A z 9. decembra 1948 o genocíde,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2005 o šesťdesiatom výročí skončenia druhej svetovej vojny 8. mája 1945^[1],

– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1481 z 25. januára 2006 o potrebe medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov,

– so zreteľom na uznesenia a vyhlásenia o zločinoch totalitných komunistických režimov, ktoré prijali viaceré národné parlamenty,

– so zreteľom na svoje vyhlásenie z 23. septembra 2008, ktoré sa týka vyhlásenia 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu^[2],

– so zreteľom na Pražskú deklaráciu o svedomí Európy a komunizme prijatú 3. júna 2008,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme^[3],

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie predstaviteľov vlád členských štátov EÚ o pripomenutí si obetí komunizmu z 23. augusta 2018,

– so zreteľom na správu Komisie z 22. decembra 2010 o pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami v Európe (COM(2010)0783),

– so zreteľom na závery Rady z 9. a 10. júna 2011 o pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami v Európe,

– so zreteľom na Varšavskú deklaráciu vyhlásenú 23. augusta 2011 pri príležitosti Európskeho dňa spomienky na obete totalitných režimov,

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska pri príležitosti 80. výročia podpísania paktu Molotov-Ribbentrop,

– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže pred 80 rokmi, 23. augusta 1939, Sovietsky zväz a nacistické Nemecko podpísali zmluvu o neútočení, známu ako pakt Molotov-Ribbentrop, a jej tajné protokoly, na základe čoho sa Európa a územia nezávislých štátov rozdelili na sféry vplyvu medzi dva totalitné režimy, čo pripravilo pôdu pre vypuknutie druhej svetovej vojny;

B. keďže v roku 2019 si pripomíname 80. výročie vypuknutia druhej svetovej vojny, ktorá spôsobila ľudské utrpenie nevídaného rozsahu a ktorá viedla k biede a okupácii polovice Európy na niekoľko desaťročí;

C. keďže ako priamy dôsledok paktu Molotov-Ribbentrop a následnej nemecko-sovietskej zmluvy o hraniciach a priateľstve z 28. septembra 1939 bola Poľská republika najprv napadnutá Hitlerom a o dva týždne neskôr Stalinom, čo spôsobilo stratu nezávislosti Poľska a bezprecedentnú tragédiu pre poľský národ, a komunistický Sovietsky zväz 30. novembra 1939 začal viesť agresívnu vojnu proti Fínsku, v júni 1940 obsadil a anektoval časti Rumunska (územia, ktoré neboli nikdy vrátené) a anektoval nezávislé republiky Litvu, Lotyšsko a Estónsko;

D. keďže pakt Molotov-Ribbentrop priamo porušil viacero medzinárodných noriem, zmlúv a dohôd vrátane Parížskej zmluvy z roku 1928, zmluvy o neútočení z roku 1932 podpísanej medzi Poľskom a ZSSR a vyhlásenia o neútočení z roku 1934 podpísaného medzi Poľskom a Nemeckom a medzinárodný mier nastolený Versaillskou zmluvou odsúdil na neúspech; keďže dôsledky tohto paktu medzi dvoma najbrutálnejšími diktátormi v modernej histórii poukazujú na význam historických udalostí pre súčasnú politiku;

E. keďže zmierlivý prístup Západu k totalitným režimom znamenal, že rozhodnutia sa prijímali bez konzultácie s krajinami strednej a východnej Európy, ako to bolo v prípade Locarna a Mníchova, čo bolo dôkazom bezmocnosti Západu zoči-voči týmto režimom; keďže to pripravilo pôdu pre uzavretie paktu Molotov-Ribbentrop, ktorý následne viedol k vypuknutiu druhej svetovej vojny;

F. keďže nacistické Nemecko a Sovietsky zväz politicky, hospodársky a vojensky spolupracovali so spoločným cieľom dobyť Európu a rozdeliť ju na sféry vplyvu, ako sa s tým počítalo v pakte Molotov-Ribbentrop;

G. keďže po porážke nacistického režimu a skončení druhej svetovej vojny niektoré európske krajiny dokázali začať s procesom obnovy a zmierenia, zatiaľ čo iné európske krajiny – ako priamy dôsledok Jaltskej dohody – zostali pol storočia pod sovietskou okupáciou a komunistickou diktatúrou, pričom im naďalej chýbala sloboda, suverenita, ľudské práva a bol im znemožnený sociálno-ekonomický rozvoj;

H. keďže napriek tomu, že zločiny nacistického režimu boli objasnené a potrestané v rámci norimberských súdnych procesov, stále existuje naliehavá potreba zvýšiť povedomie o zločinoch spáchaných komunistickými diktátorskými režimami, posúdiť ich z morálneho hľadiska a právne ich prešetriť; keďže zločiny dovtedy nevídaných rozmerov, ktoré spáchali nacistické Nemecko a Sovietsky zväz na miliónoch ľudských bytostí, ktoré viedli k zotročeniu mnohých ľudí a k zbaveniu ich základných a neodňateľných práv, sa kvalifikujú ako vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti;

I. keďže Európa nesmie zabudnúť na svoju vlastnú históriu; keďže treba podporiť komplexné pochopenie dejín Európy, ktoré je mimoriadne dôležité na to, aby sa zabránilo vzostupu totalitných režimov;

J. keďže v niektorých členských štátoch sú komunistické a nacistické ideológie zakázané zákonom;

K. keďže medzinárodné spoločenstvo musí v boji proti totalitarizmu držať spolu;

L. keďže pre európske krajiny, ktoré trpeli pod sovietskou okupáciou a komunistickými diktatúrami, znamenalo rozširovanie NATO po roku 1999 a rozširovanie EÚ od roku 2004 návrat do rodiny západných demokratických štátov, do ktorej patria;

M. keďže európska história 20. storočia je písaná a vykresľovaná prevažne z pohľadu Západu, a preto niektoré historické udalosti a s nimi súvisiace skúsenosti ľudí vo východnej Európe nie sú dostatočne známe;

N. keďže nevedomosť a podvedomé predsudky v historickej pamäti Európanov môžu vytvárať priestor tak pre krajne pravicový, ako aj pre krajne ľavicový extrémizmus; keďže proti skresľovaniu histórie treba účinne zakročiť;

O. keďže spomienky na obete totalitných režimov a uznanie a uvedomenie si spoločného európskeho dedičstva zločinov spáchaných komunistickými, nacistickými a inými diktatúrami majú rozhodujúci význam pre jednotu Európy a jej obyvateľov, ako aj pre budovanie odolnosti Európy proti súčasným vonkajším hrozbám;

P. keďže je tiež mimoriadne dôležité oceniť svedectvo a neochvejný postoj mnohých ľudí, ktorí sa proti tomuto útlaku postavili, ako napríklad rotmajster Witold Pilecki, ktorý aktívne bojoval proti obom totalitným režimom, dobrovoľne vstúpil do nemeckého nacistického tábora smrti v Osvienčime a ktorého v roku 1948 popravili Sovieti;

Q. keďže Európsky parlament vo svojom historickom uznesení o situácii v Estónsku, Lotyšsku a Litve^[4], ktoré bolo prijaté 13. januára 1983 v reakcii na baltskú výzvu 45 štátnych príslušníkov z týchto krajín, odsúdil skutočnosť, že tieto predtým nezávislé a neutrálne štáty boli v roku 1940 po podpísaní paktu Molotov-Ribbentrop okupované Sovietskym zväzom a že ani počas mnohých ďalších rokov nedošlo k ich oslobodeniu;

R. keďže pred 30 rokmi, 23. augusta 1989, sa pri príležitosti 50. výročia paktu Molotov-Ribbentrop a spomienky na obete totalitných režimov uskutočnila tzv. Baltská cesta – demonštrácia, ktorá nemala obdoby a počas ktorej sa dva milióny Litovčanov, Lotyšov a Estóncov chytili za ruky, aby tak vytvorili živú reťaz siahajúcu od Vilniusu cez Rigu až po Tallinn;

S. keďže napriek tomu, že 24. decembra 1989 Kongres zástupcov ľudu ZSSR okrem ďalších dohôd uzavretých s nacistickým Nemeckom odsúdil aj podpísanie paktu Molotov-Ribbentrop, ruské orgány v auguste 2019 odmietli zodpovednosť za túto dohodu a za jej dôsledky, pričom v súčasnosti presadzujú názor, že Poľsko, pobaltské štáty a Západ sú skutočnými strojcami druhej svetovej vojny;

T. keďže vláda Ruska v súčasnosti nielenže neodsudzuje podpísanie paktu Molotov-Ribbentrop, ale ho aktívne opätovne zavádza ako prostriedok na obranu národa proti agresorom, čím vlastne prepisuje históriu a páchateľov pridružených zločinov zbavuje viny;

U. keďže pre Rusko sa stalo bežnou záležitosťou, že vo svojej oficiálnej rétorike odmieta zodpovednosť a z násilností obviňuje Západ, čím vytvára spoľahlivú propagandistickú základňu, o ktorú sa môže oprieť pri obhajobe skutočnosti, že nerešpektuje medzinárodné právo a pokračuje v agresii voči krajinám Východného partnerstva;

1. zdôrazňuje, že príčinou druhej svetovej vojny, najničivejšej vojny v dejinách Európy, bola neslávne známa nemecko-sovietska zmluva o neútočení z 23. augusta 1939, nazývaná aj pakt Molotov-Ribbentrop, a jej tajné protokoly, ktoré dvom totalitným režimom so spoločným cieľom dobyť svet umožnili rozdelenie Európy na dve sféry vplyvu;

2. pripomína, že nacistické a komunistické režimy vykonávali masové vraždy, genocídu a deportácie a zapríčinili straty na životoch a obmedzovanie slobody v nevídanom rozsahu, a pripomína otrasný zločin holokaustu, ktorého sa dopustil nacistický režim;

3. vyjadruje poľutovanie nad tým, že genocídy, ako bol holokaust, rozsiahle zločiny proti ľudskosti a rozsiahle porušovanie ľudských práv, ako napríklad masové deportácie z pobaltských štátov, Poľska a ďalších krajín, hromadné popravy ako zmasakrovanie poľských dôstojníkov v Katynskom lese a dôstojníkov lotyšskej armády v Litene, vytvorenie a fungovanie koncentračných táborov a gulagov, umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine, popretie základných práv na slobodu prejavu, slova a pohybu a mnohé ďalšie zločiny spáchané počas totalitného komunizmu sa riadne nevyšetrili a ani neposúdili v medzinárodnom meradle;

4. vyjadruje hlbokú úctu všetkým obetiam týchto totalitných režimov a vyzýva všetky inštitúcie a všetkých aktérov EÚ, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, že sa nezabudne na hrozné totalitné zločiny proti ľudskosti a systematické neprípustné porušovanie ľudských práv a že tieto skutky budú súdne stíhané, a aby sa zaručilo, že takéto zločiny sa už nikdy nezopakujú a že bolesť a nespravodlivosť, ktoré obete cítili, nikdy neupadnú do zabudnutia;

5. domnieva sa, že pripomínanie si hrôz minulosti nám dáva poznanie a silu postaviť sa tým, ktorí sa snažia o oživenie týchto ideológií, a tým, ktorí sa usilujú zbaviť tieto ideologické skupiny ich viny a zodpovednosti za zločiny; domnieva sa, že spomienka na obete nás núti presadzovať historickú spravodlivosť tým, že budeme pokračovať v skúmaní totalitného odkazu európskeho kontinentu a vo zvyšovaní povedomia verejnosti o ňom;

6. vyzýva vlády všetkých európskych krajín, aby poskytli morálnu a materiálnu podporu prebiehajúcemu historickému vyšetrovaniu totalitných režimov, pretože proti dezinformačným kampaniam a pokusom o zmanipulovanie historických faktov môžeme bojovať účinnejšie len vtedy, ak budeme konať koordinovane;

7. čo najdôraznejšie odsudzuje akty agresie, zločiny proti ľudskosti a masové porušovanie ľudských práv páchané totalitnými nacistickými a komunistickými režimami;

8. vyjadruje znepokojenie nad nárastom extrémistických krajne pravicových a krajne ľavicových hnutí v členských štátoch EÚ;

9. vyzýva všetky členské štáty, aby si 23. august pripomínali ako Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, a aby zvyšovali povedomie mladšej generácie o týchto témach zahrnutím histórie totalitných režimov a analýzy ich dôsledkov do osnov a učebníc na všetkých školách v EÚ;

10. okrem toho žiada, aby sa 25. máj (výročie popravy osvienčimského hrdinu rotmajstra Witolda Pileckého) stanovil za medzinárodný deň hrdinov boja proti totalitarizmu, ktorý bude vyjadrením úcty všetkým tým, ktorí bojom proti tyranii preukázali hrdinstvo a skutočnú lásku k ľudstvu, a ktorý budúcim generáciám takisto poskytne jednoznačný príklad správneho postoja, ktorý treba zaujať k hrozbe totalitného zotročovania;

11. vyzýva Komisiu, aby poskytla účinnú podporu projektom historickej pamäti a povedomia v členských štátoch, ako aj činnostiam platformy európskej pamäti a svedomia a aby vyčlenila primerané finančné prostriedky v rámci programu Európa pre občanov s cieľom podporovať pripomínanie si obetí totalitných a autoritatívnych režimov a pamiatku na ne; zdôrazňuje, že budúce generácie by mali mať prístup k faktickým vzdelávacím materiálom, ktoré kladú dôraz na strašné dôsledky nečinnosti zoči-voči závažnému porušovaniu medzinárodných právnych predpisov a noriem;

12. poukazuje na to, že hoci krajiny východnej a strednej Európy sa svojím vstupom do EÚ a NATO vrátili do európskej rodiny slobodných demokratických krajín, projekt európskeho mieru a integrácie nebude dokončený, kým sa všetky európske krajiny, ktoré si zvolili cestu európskych reforiem, ako Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko, nestanú plnohodnotnými členmi EÚ: len vtedy bude Európa úplná, slobodná, zjednotená a v mieri;

13. vyjadruje hlboké znepokojenie nad snahami súčasného vedenia Ruska skresľovať historické fakty a prikrášľovať zločiny, ktoré spáchal sovietsky totalitný režim, a považuje ich za nebezpečnú súčasť informačnej vojny vedenej proti demokratickej Európe, ktorý sa zameriava na rozdelenie Európy, a preto vyzýva Komisiu, aby proti týmto snahám rázne zakročila;

14. poukazuje na skutočnosť, že aj naďalej sa používajú symboly sovietskeho režimu na verejných priestranstvách a na komerčné účely, a pripomína, že viaceré európske krajiny zakázali používanie tak nacistických, ako aj komunistických symbolov;

15. zdôrazňuje, že zločiny spáchané totalitným komunistickým režimom ZSSR nemožno ospravedlniť ani zmierniť tým, že prispel k porážke nacistického režimu; zároveň zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby Ruská federácia prijímala právne predpisy, ktoré trestajú každého, kto sa pokúsi analyzovať udalosti druhej svetovej vojny z nového uhla pohľadu;

16. poznamenáva, že ponechanie pamätníkov a pomníkov velebiacich sovietsku armádu (ktorá tieto krajiny okupovala) na verejných priestranstvách (parky, námestia, ulice atď.) v niektorých členských štátoch vytvára podmienky na skresľovanie historických faktov o príčinách, priebehu a dôsledkoch druhej svetovej vojny;

17. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ruskej Dume a parlamentom krajín Východného partnerstva.

^[1] Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 392.

^[2] Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 57.

^[3] Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 25.

^[4] Ú. v. ES C 42, 14.2.1983, s. 77.